Archive for the ‘Swobodne serbske wolerske zjednoćenstwo’ Category

Stefan Rjeda ma prawje

10. Oktober 2008

Njesměš žabow so prašeć, jeli chceš bahno wusušić – tohodla mje tež njezajimuje, štož wjesnjanosća pjeć gmejnow zarjadniskeho zwjazka Při Klóšterskej wodźe wo móžnym tworjenju serbskeje wulkogmejny mysla a praja. Stefan Rjeda, zastupjer Swobodneho serbskeho wolerskeho zjednoćenstwa je nětk wažny nastork k diskusiji dał a cyłu problematiku na dypk přinjesł: Z pjenježnych přičin móžeš poprawom jenož fuziju podpěrać – potajkim prajće prošu, štož so wěcownje zmysłej projekta spřećiwja.

 

Faktisce su serbscy wjesnjanosća na najwažnišim polu politiki za serbsku wjetšinu wobydlerstwa na cyłej liniji zaprajili: šulskej politice. To ma dwě strukturelnej přičinje: Sprěnja je wjesnjanosta w prěnim rjedźe zastupjer zajimy gemejny a nic cyłeho serbskeho ludu. Dźe-li wo nadgmejnske struktury, je wón tohodla zajaty. Zdruha su woni w zańdźenosći hustodosć stronscy wojacy CDU byli, poddani poziciji krajneje radźićelki resp. ministerskeho prezidenta.

 Natwar serbskeje wulkogmejny by Serbam bóle tył hač tuchwilny separatizm politiki cyrkwinskeje wěže.

SSWZ čini mudru politiku

8. August 2008

Swobodne serbske wolerske zjednoćenstwo (SSWZ) twori z druhimi zwjazkami swobodnych wolerjow zhromadnu frakciju we wokrjesnym sejmiku noweho wulkowokrjesa Budyšin. To je jara mudry politiski rozsud, ke kotremuž móžeš jenož gratulować!

Kak njewotwisna budźe SSWZ wot CDU?

16. Juni 2008

Tydźeń po komunalnych wólbach čakaja čitarjo serbskich medijow hišće na wotmołwu na najbóle łoskoćiwe prašenje: Kak budźe zastupjer Swobodneho serbskeho wolerskeho zjednoćenstwa (SSWZ) z poskitkom CDU wobchadźeć, najsylnišej frakciji k absolutnej wjetšinje dopomhać? Dotalny předsyda frakcije CDU w starym Budyskim wokrjesu je zjawnje zdźělił, zo je wón mjez druhim k Swobodnemu serbskemu wolerskemu zjednoćenstwu styki nawjazał, přetož křesćanscy demokraća chcedźa z pomocu koalicije stabilnu absolutnu wjetšinu tworić.

 

Wothladajo wot toho, zo koalicija w klasiskim zmysle na runinje komunalneje politiki poprawom njeeksistuje, tajkele wuprajenje woznamjenja, zo nimaja wot časa přewróta na móc zwučeni CDUnicy wotpohlad, w nowym wokrjesnym sejmiku we wěcownych debatach z argumentami wo přihłosowanje ke konkretnym pozicijam wabić, ale chcedźa sej na spočatku zrěčenskich partnerow dobyć, kotrychž podpěra linije CDU je přeco zaručena. Wuprajenja jeničkeho radźićela SSWZ w prěnim interviewje njejsu tajke byli, zo by tajki model wuzamknjeny był, skerje nawopak, wón je indirektnje zaćišć sposrědkował, zo wón wo prašenju zwjazkarjow ryzy pragmatisce rozsudźi.

 

Wězo dyrbi wón jako jednotliwc z cyle praktiskich přičin wo kooperaciji z jednej frakciju přemyslować, jeli chce we wokrjesnym sejmiku porjadnje dźěłać móc. Ale zwjazkarstwo CDU/SSWZ by přeńdźenje přećiwo wolerskemu nadawkej było, wšako je SSWZ wuraznje nastupiło knježaceje (CDU-)politiki dla, kotraž je Serbam lěta dołho wosebje w kubłanskim a šulskim wobłuku škodźała. Štóž je prěnje foto radźićela SSWZ po wólbach wuhladał, dokument gratulacije „jeho“ předsydki Serbskeho šulskeho towarstwa Ludmile Budarjoweje, so praša, hač je tónle wobraz hižo předznamjo přichodneje koaliciskeje politiki.

 

Apropos Ludmila Budarjowa: Sym tehdom tydźenje dołho w internecach sobu z wjele druhimi přećiwo tomu polemizował, zo bu wona jako šefowka nakładnistwa wotsadźena, přetož sym postupowanje jej napřećo za njesprawne měł. A hač do dźensnišeho sej druhdy myslu, zo by wona snadź ze swojej energiju tola centrum Witaj nawjedować móhła. Wona je hižo wjele lět CDU přichilenje skutkowaca wosobina zjawneho žiwjenja. To jej za zło njebjeru, dokelž je wona w miljeju zakótwjena, hdźež je politiska sympatija za CDU tradicionelnje „z normalitu“. Tajke něšto rozumju, wšako sym sam jako jezuitski šuler wosomnaćelětny w Hamburgu do CDU zastupił – z tehdom plawsibelnych a dobrych přičin.

 

Tola z časa Chróšćan zběžka je tuta normalita w katolskich Serbach preč. Bywa dale a wjac ludźi, kotřiž politiku CDU w kubłanskim, kulturnym, socialnym abo tež hospodarskim nastupanju wotpokazuja. Woni pytaja tohodla za alternatiwami při wólbach a wola jónu bóle FDP, jónu jednotliweho lěwicarskeho a druhi raz SSWZ. Tutón trend je k tomu wjedł, zo mějachmy w Chrósćicach po přewróće z wuslědkami wokoło 80 procentow za CDU činić a nětk wokoło 40 procentow. Na tymle trendźe tež Tilich ničo njezměni, přetož bě w času zahubnych rozsudow knježerstwa sobu zamołwity čłon kabineta w Drježdźanach.

 

Z tuteje přičiny bych rady zhonił, kak budźe SSWZ we wólbnym boju ludźom sposrědkowanu njewotwisnoć wot CDU ze swojim radźićelom nětko w praktiskim dźěle zwoprawdźeć.